Pri príležitosti konania tohtoročnej Medzinárodnej konferencie Facility management v školstve požiadala redakcia o rozhovor pani doc. Ing. Vieru Somorovou, Ph.D., prezidentku SAFM.
Čo predchádzalo vzniku spoločnosti Slovenská asociácia facility managementu SAFM?
Facility management je dynamicky sa rozvíjajúca oblasť. Preto v radoch facility manažérov úplne prirodzene vznikla požiadavka výmeny skúseností a získavania nových informácií o facility managemente. Prvou lastovičkou, ktorá umožnila stretnutie odborníkov z radov facility manažérov, bola v roku 2003 konferencia Facility management 2003, ktorú poriadala SSTP v spolupráci so Stavebnou fakultou. Iniciátormi boli prof. Petráš (Stavebná fakulta) a Ing. Piršel, Ph.D. (Johnson Controls). Od tohoto roku sa konferencie pravidelne poriadajú každý rok. Ja mám tú česť pripravovať konferenciu a byť jej odborným garantom spolu s prof. Petrášom už šiesty rok.
Práve na týchto konferenciách stále častejšie rezonovala požiadavka vytvorenia platformy, ktorá by poskytovala novinky a informácie o facility managemente a možnosti stretávania sa facility manažérov častejšie ako jedenkrát za rok. Po viacerých prípravných stretnutiach „nadšencov“ z radov facility manažérov sa v máji v minulom roku konalo prvé valné zhromaždenie SAFM, na ktorom bol zvolené predstavenstvo, prezidentkou som sa stala ja, viceprezidentom je Ing. arch. Karol Hederling.
Slovenská asociácia facility managementu SAFM je profesijné združenie facility manažérov a organizácií, pôsobiacich v oblasti facility managementu. Sú to jednak facility manažéri, ktorí sú zamestnancami organizácií, v ktorých sa facility management aplikuje alebo facility manažéri a organizácie, ktoré služby facility managementu poskytujú. SAFM je združením fyzických a právnických osôb.
Poslaním SAFM je predovšetkým možnosť získavania informácií o dianí v oblasti facility managementu (napr. pokračujúca tvorba európskych noriem facility managementu), výmeny know-how na na domácej pôde a na medzinárodnej úrovni. Tu je potrebné spomenúť úzku spoluprácu s českou IFMA CZ.
Veľmi významným faktorom je „zviditeľnenie“ facility managementu v rámci legislatívy. Facility management významným spôsobom ovplyvňuje najmä prevádzkové náklady organizácie. Ich výška je podmienená aj dispozično-priestorovým, materiálovo-konštrukčným a technologickým riešením stavebného objektu, v ktorom organizácia sídli. Preto SAFM považuje za nevyhnutné v rámci projektovej dokumentácie vyriešiť systém budúcej prevádzky stavebného objektu, teda zakotviť povinnosť spracovania facility managementu ako časti projektovej dokumentácie v stavebnom zákone.
Jednou z najnaliehavejších úloh SAFM je iniciovať a podporovať vzdelávanie v oblasti facility managementu. Našou snahou je iniciovať vzdelávanie facility manažérov, ktorí by po nástupe do práce vedeli po získaní potrebnej praxe fungovať ako kvalifikovaní facility manažéri. Dobrou správou je, že Stavebná fakulta – Katedra technológie stavieb začala v akademickom roku 2009/10 možnosť postgraduálneho vzdelávania pre odborníkov z praxe v oblasti Facility managementu (viac informácií na www.svf.stuba.sk). V zimnom aj v letnom semestri Postgraduálne štúdium Facility management absolvovalo cca 35 absolventov. Postgraduálne štúdium končí vypracovaním záverečnej práce, na základe nej poslucháči získajú kvalifikačné osvedčenie o absolvovaní štúdia.
Aký je význam facility managementu v príprave stavieb alebo aká je úloha facility manažéra pri projektovaní stavieb ?
Prevádzkové náklady stavebného objektu možno v maximálnej miere ovplyvniť práve v prípravnej fáze investičného procesu – pri projektovaní stavieb. Väčšina prevádzkových nákladov je podmienená priestorovým a materiálovým riešením a jeho technickým vybavením stavebného objektu. Tieto faktory najviac predurčujú energetickú náročnosť stavebného objektu a prevádzkovú údržbu.
Vedúce postavenie v projektovej fáze má architekt/stavebný inžinier. On určuje budúcu podobu stavebného objektu. Facility manažér by mal s architektom/stavebným inžinierom ako konzultant spolupracovať už pri tvorbe budúcej podoby stavebného objektu. Na základe svojich poznatkov a skúseností vie definovať požiadavky na užívanie z hľadiska budúcich prevádzkových nákladov. Špecifikuje optimálny funkčný program priestorového využitia stavebného objektu (napr. zníženie nevyužitých plôch) z hľadiska budúcich užívateľov, povrchy niektorých konštrukcií (steny, podlahy) z hľadiska budúcej údržby, materiálové riešenia konštrukcií z hľadiska budúcej údržby a opráv ako i podrobné, infraštrukturálne a technické zadania na technické vybavenie stavebného objektu.
Je priamo nevyhnutné, aby sa facility manažér zúèastòoval realizácie stavebného objektu. Po ukonèení realizácie stavby sa síce spracuje projekt vyhotovenia stavby, ale priama úèas facility manažéra na realizácii stavby mu umožní efektívnejšie sa zorientovať a reagovať v krízových situáciách, ktoré sa vyskytnú počas prevádzky stavebného objektu.
Význam facility managementu pre hlavnú èinnos firmy je čoraz zreteľnejší aj na Slovensku. V čom teda spočívajú jeho výhody a aké formy uplatnenia sa nachádzajú na Slovensku?
V súčasnej dobe, poznamenanej finančnou krízou, je aplikácia facility managementu nanajvýš aktuálna. Využívanie facility managementu poskytuje mnohé výhody. Umožòuje koordináciu a integráciu podporných èinností èi už v rámci organizácie, hlavne však pri outsourcingu. Nesporným prínosom facility managementu je jeho synergický úèinok v oblasti podporných èinností. Ïalším prínosom využívania metódy facility managementu v organizácii je možnos sústredenia sa vrcholového manažmentu na hlavnú činnosť, zatiaľ čo podporné činnosti sú riadené útvarom facility managementu.
Prvotným prínosom zavedenia facility managementu je úspora prevádzkových nákladov, neskôr ich optimalizácia. Sleduje sa však aj kvalita vykonávaných služieb v oblasti facility managementu. V rámci priestorového manažmentu využitím skúseností facility manažéra v tejto oblasti je možné docieliť zefektívnenie využitia priestorov organizácie, následne je to zvýšenie produktivity pracovníkov. Vieme totiž, že v príjemnom prostredí pracovníci sú pracovníci spokojní a podávajú vyššie výkony.
Facility management môže byť aplikovaný ako súčasť organizačnej štruktúry (insourcing) alebo externou formou - outsourcingom. V rámci organizácie pri intsourcingu sa facility management využíva najmä v správe budov. Ďalšia forma uplatnenia facility managementu je outsourcing. Využíva sa najmä v technickej správe, ďalšími najčastejšími ousourcovanými službami sú upratovanie interiérov a exteriérov, ďalej reprografické služby, IT, ale i stravovanie.
Otázka je, či aplikácia facility managementu formou outsourcingu má aj tienisté stránky. Nie, tienisté stránky facility managementu neexistujú. Častokrát sa stretávame s tým, že organizácie majú dojem, že outsourcing podporných činností nepriniesol nimi požadovaný efekt. Organizácie síce implementovaním facility managementu usporia náklady na podporné činnosti, avšak veľakrát je to na úkor kvality.
Zásadnou chybou organizácie totiž je snaha outsourcovať podporné činnosti v čo najkratšej dobe bez dôkladnej prípravy na outsourcing. Chýba projekt zabezpečenia outsourcingu, v ktorom je pevne stanovená jednak kvalita poskytovaných služieb, ale najmä ich kontrola. Teda problémom nie je facility management, ale príprava na jeho zavedenie do organizácie.
V rámci EÚ vyšli už dve časti európskej normy Facility management, ktoré sú v SR platné ako STN EN 15221 Facility managment od roku 2007. Norma v prvej časti presne definuje pojmy facility managementu, druhá časť je návodom na uzavretie zmluvy o facility managemente. Dôležitou pre projekt zabezpečenia outsourcingu je druhá časť, ktorá presne informuje, čo má obsahovať zmluva včítane merania a kontroly kvality poskytovaných služieb.
SAFM má v rámci svojej internetovej stránky (www.safm.sk) informovať jednak o európskej norme ako i o jej aplikácii v praxi. Chceme napomôcť organizáciám systémovo aplikovať normu v praxi pri zabezpečení outsourcingu.
Ktorým smerom sa bude facility management vyvíjať v najbližšom období?
Facility management treba vnímať ako dynamicky sa rozvíjajúcu oblasť služieb. Už to nie je len snaha o zabezpečenie služieb formou in alebo outsourcingu, ale objavuje sa fenomén zvyšovania kvality poskytovania služieb ako i iné požiadavky. Preto už počas tvorby prvých dvoch častí európskej normy vznikla potreba ich pokračovania. V súčasnosti sa spracovávajú ďalšie časti normy, ktoré by mali byť nápomocné ako pre klientov – organizácie, ktoré si facility management objednávajú, ako i pre poskytovateľov služieb facility managementu. Je tu evidentná snaha o zvýšenie kvality poskytovaných služieb presnou definíciou, čo je to kvalita týchto služieb. Ďalšie časti normy sú: kategorizácia facility managementu, návod na rozvoj a zlepšenie procesov. Veľmi očakávanou je najmä šiesta časť normy - priestorové a plošné štandardy vo facility managemente.
Facility management je naozaj širokospektrálna problematika, preto si myslím, že Slovenská asociácia facility managementu (SAFM) prispeje významnou mierou jednak k informovanosti odborníkov – facility manažérovi, ako - a v to pevne ako pedagóg dúfam, k zvýšeniu vzdelanosti v oblasti facility managementu a tým i k zvýšeniu kvality facility managementu na Slovensku.
Za rozhovor poďakoval
Jaromír Kyncl, šéfredaktor